Cesta tam a späť cez Sparx .qea

Najužitočnejší fakt o súbore .qea je, že je to databáza SQLite. Nie zip s XML, nie proprietárny binárny blob - súbor, ktorý otvoríte akýmkoľvek SQLite klientom a viete sa naň pýtať. Vnútri je repozitárová schéma Enterprise Architectu, tá istá, ktorú Sparx používa, keď si tím dá repozitár na zdieľaný SQL Server namiesto súboru.

Práve preto formát vôbec existuje. Staršie súbory .eap a .eapx boli databázy Jet a Access, čo viazalo celý nástroj na Windows a na databázový engine, o ktorý Microsoft prestal mať záujem. SQLite beží všade, a to je to, čo umožňuje nástroju v prehliadači zapísať súbor, ktorý Enterprise Architect otvorí.

Riadok s GUID stojí za zastavenie. Keďže identifikátory prvkov prežijú, je v princípe možná skutočná okružná cesta: exportovať, upraviť inde, re-importovať - a nástroj vie prichádzajúce prvky spárovať s tými, ktoré už má, namiesto toho, aby vyrobil druhú kópiu všetkého. Či to naozaj urobí, je vlastnosťou importujúceho nástroja, nie súboru.

Exportovaný súbor otvorte v SQLite prehliadači skôr, než ho otvoríte v Sparxe. Spočítajte riadky v t_object a porovnajte s počtom prvkov, ktoré ste čakali. Súbor, ktorému chýbajú prvky, je tam zrejmý za päť sekúnd a v modelovacom nástroji si ho všimnete za pol hodiny.

Štruktúru balíkov nechajte na ceste von plytkú. Hlboké vnorenie je miesto, kde sa skrývajú chyby v cudzích kľúčoch, a plochá množina balíkov, ktorú si potom preusporiadate priamo v Enterprise Architecte, je rýchlejšia než ladenie hierarchie, ktorá dorazila polovične pripojená.

Nečakajte, že súbor ponesie proces. Baseline, revízne komentáre, sledovateľnosť požiadaviek a projektové riadenie sú skutočné časti repozitára Enterprise Architectu a ani jedna neexistuje v modeli, ktorý vznikol inde. Vygenerovaná .qea vám dá model; proces začína odznova.