UML diagramy balíkov

Diagram balíkov je obsah modelu plus pravidlo o tom, kto smie na koho odkazovať. Tvar zložky so záložkou je menný priestor: skupina tried, prípadov použitia, komponentov alebo ďalších balíkov.

Samotné zoskupenie je mierne užitočné. Hodnota je v šípkach. Závislosť z ui na domain hovorí, že vrstva UI smie odkazovať na doménové typy. Neprítomnosť šípky opačným smerom hovorí, že doména nesmie vedieť, že UI existuje - a to je architektonické pravidlo, ktoré viete otestovať, olintovať a nechať na ňom spadnúť build.

V praxi väčšinu diagramov balíkov unesie obyčajná šípka závislosti a rozlíšenie «import» oproti «access» si zaslúži miesto, len keď modelujete jazyk alebo framework, ktorého modulový systém ten rozdiel robí skutočným.

Všetko zaujímavé na diagrame balíkov je v smere šípok a hľadať treba dve veci.

Cykly. Ak viete začať pri balíku, sledovať šípky a vrátiť sa tam, kde ste začali, tie balíky sa nedajú nezávisle zostaviť, otestovať, pochopiť ani nasadiť. Je to jeden balík predstierajúci, že je viacero. Diagram balíkov spraví cyklus viditeľným asi za dve sekundy, čo je najrýchlejší spôsob, ako nejaký nájsť, ak nemáte nástroj.

Stabilita. Závislosti majú mieriť na veci, ktoré sa menia menej často. Na diagrame vyššie ui aj infrastructure mieria na domain a všetky tri mieria na shared. To je tvar vrstvenej architektúry: nestále veci závisia od stabilných, nikdy naopak. Šípka z domain na ui by bola tou najdôležitejšou vecou na stránke.

Takto tiež spoznáte balík shared alebo common, ktorý sa kazí. Ten, na ktorý mieri všetko, je v poriadku, pokiaľ sám nemieri na nič. Vo chvíli, keď získa odchádzajúcu šípku, každý balík v systéme tranzitívne závisí od toho cieľa.

Diagramy balíkov fungujú dobre v dvoch výškach a zle medzi nimi: celý systém pri piatich až deviatich balíkoch, alebo jeden podsystém v podobnej zrnitosti. Diagram štyridsiatich balíkov je graf závislostí a graf závislostí prečíta lepšie nástroj než človek.